Firmy na Slovensku čelia situácii, kedy musia predlžovať svojím odberateľom lehoty splatnosti faktúr. V prieskume European Payment Report* až 83 % slovenských podnikov uviedlo, že za posledných dvanásť mesiacov boli požiadané a čakali na úhradu ich faktúr dlhšie, než im je pohodlné. Dve tretiny oslovených firiem zároveň povedali, že museli predĺžiť doby splatnosti voči svojim dodávateľom najmä kvôli vysokým úrokovým sadzbám a inflácii. Asociácia Slovenských inkasných spoločností (ASINS) v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dlhšie lehoty splatnosti faktúr môžu ovplyvniť finančné zdravie firiem, ich prevádzkovú efektívnosť, konkurencieschopnosť a v neposlednom rade to môže mať nepriamy dopad aj na financie ich zamestnancov. ASINS preto radí, aby si firmy overovali bonitu svojich klientov, monitorovali insolventnosť odberateľov, siahali v prípade potreby po zálohových platbách a ak sa naplnia zmluvné a zákonné podmienky, aby nečakali s vymáhaním pohľadávok.

O posunutie lehoty splatnosti dodávateľských faktúr žiadajú malé firmy aj korporácie

Drvivá väčšina podnikov (83 %) „musela“ vyjsť za posledný rok v ústrety svojim odberateľom v súvislosti s požiadavkou na posunutie termínu splatnosti faktúr. Najčastejšie, až v takmer 60 % prípadov, žiadajú dodávateľov o posunutie lehoty splatnosti veľké firmy a nadnárodné korporácie. Platiť faktúry neskôr chce zároveň aj zhruba každá druhá malá a stredná firma. Veľkým spoločnostiam však dodávatelia vychádzajú v ústrety viac. Požiadavku na predĺženie lehoty splatnosti faktúry pri korporáciách akceptovalo až 46 % oslovených firiem, no voči malým a stredným podnikom bola ústretová len približne tretina dodávateľov. O tejto problematike diskutovali odborníci v oblasti správy neskorých platieb aj na konferencii Veritelia, inkaso, pohľadávky, ktorí taktiež potvrdili zistenia vyplývajúce z prieskumu. ASINS v tejto súvislosti zároveň upozorňuje, že dlhšie lehoty splatnosti faktúr môžu ovplyvniť finančné zdravie a rast dodávateľských firiem, narušiť ich cash flow, prevádzkovú efektívnosť, zavádzanie inovácií a konkurencieschopnosť, ale aj poznačiť vzťahy s obchodnými partnermi či zamestnancami.

„Firmy potrebujú likviditu na pokrytie prevádzkových nákladov, ako sú mzdy zamestnancov, nájomné, energie, suroviny či iné výdavky. Oneskorené platby môžu spôsobiť, že spoločnosť nebude schopná tieto náklady pokryť, čo môže viesť k finančným ťažkostiam alebo dokonca k platobnej neschopnosti,“ vysvetľuje prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností Martin Musil.

Občania ako jednotlivci sú v platbách pomerne zodpovední

Kým niektoré firmy z rôznych dôvodov hľadajú spôsoby, ako oddialiť splatnosť faktúr, jednotliví občania sú v uhrádzaní svojich záväzkov pomerne zodpovední. Nedávny prieskum ASINS** ukázal, že až 84 % Slovákov sa snaží svoje finančné záväzky, prípadne úvery splácať pravidelne a včas. Len 15 % respondentov priznával, že s platením mešká, ale nakoniec vždy všetko zaplatia a rovnako 15 % má skúsenosť s tým, že v minulosti požičali peniaze alebo dodali službu a s vyplatením peňazí sa museli pripomínať alebo ich vymáhať. Zhruba 6 % našincov je v situácii, kedy nie sú schopní platiť všetky svoje účty, ale uhrádzajú len najnutnejšie výdavky.

„V prípade, ak niekomu hrozí, že nebude schopný splácať svoje finančné záväzky, odporúčame čo najskôr začať komunikovať s veriteľom a hľadať riešenia, napríklad vo forme splátkového kalendára, zníženia alebo odkladu splátok. Otvorenou komunikáciou sa dá totiž zabrániť mnohým problémom, ktoré môžu vzniknúť obom stranám v prípade, ak sa nabalí dlh,“ hovorí Martin Musil.

Veritelia by mali byť aj obozretní

Či už ide o podlžnosti zo strany jednotlivcov alebo firiem, zabezpečovaním oneskorených platieb musia slovenské podniky každý týždeň stráviť 10,25 hodín, čo je 73 dní v roku. Až dve tretiny firiem uplatňujú voči neplatičom právne kroky, aby vymohli dlh, zhruba tretina spoločností spolupracuje pri vymáhaní pohľadávok s inkasnými agentúrami.

„Kým príde k oneskoreniu platieb a následne k vymáhaniu pohľadávok, aj poskytovatelia služieb či dodávatelia môžu urobiť niekoľko preventívnych opatrení. Napríklad overovať si bonitu klienta, zaviesť zálohové platby alebo riešenia „buy now, pay later“, pravidelne monitorovať finančnú situáciu zmluvnej protistrany prostredníctvom registra úpadcov alebo cez iné, verejne dostupné služby a portály a byť pripravený rýchlo reagovať na prípadné problémy,“ uzatvára prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností Martin Musil.

_{* Prieskum ERP 2024 realizovaný spoločnosťou Intrum v mesiacoch december 2023 až marec 2024 na vzorke 175 slovenských firiem.
** Prieskum verejnej mienky realizovala pre ASINS agentúra MNForce na vzorke 1000 respondentov z celého Slovenska v mesiaci február 2024.}