Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS) upozorňuje, že rastúce životné náklady, neistota na trhu práce a dlhodobo napäté rodinné rozpočty dostávajú čoraz viac slovenských domácností na hranicu finančných možností. Mnohí ľudia dnes stoja pred otázkou, ako zvládnuť situáciu, keď už bežné výdavky a splátky prestávajú vychádzať. Odborníci z ASINS zdôrazňujú, že kľúčové je nečakať, kým sa problém ešte viac prehĺbi, ale konať včas, vecne a s jasným plánom.
Tlačová správa, Bratislava, 31. marca 2026
Prvým krokom je vedieť rozpoznať, že sa domácnosť dostáva do problémov skôr, než príde prvá exekúcia či odpojenie od energií. Varovné signály sa objavujú oveľa skôr. Typické je opakované meškanie s platbami nájomného, hypotéky, energií či splátok úverov, hoci zatiaľ ide len o niekoľko dní. Ďalším signálom je, ak človek začína platiť len to najnutnejšie a ostatné faktúry odkladá bez jasného plánu, z čoho ich uhradí.
Mimoriadne rizikové je aj časté využívanie drahých krátkodobých pôžičiek alebo rýchlych úverov na preklenutie mesiaca. Ešte vážnejším signálom je situácia, keď domácnosť staré dlhy opakovane refinancuje novými a celková suma záväzkov sa postupne zvyšuje. Vtedy už nejde o dočasné zakolísanie, ale o začiatok dlhovej špirály.
„Ak už rozpočet prestáva vychádzať, je dôležité čo najskôr si priznať realitu a stanoviť si poradie priorít pri platení účtov. V čase napätých financií je kľúčové udržať si bývanie, prístup k energiám a základné životné potreby. Práve omeškané platby bývajú jedným z prvých signálov, že domácnosti začína unikať kontrola nad financiami,“ dodáva Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS).
Popri nastavení priorít je dôležité urobiť si poriadok v zmluvách a celkovom zadlžení. Mnoho ľudí dnes presne nevie, komu všetkému dlhuje, v akej výške a za akých podmienok. Základom je preto spísať si všetky záväzky – bankové úvery, kreditné karty, povolené prečerpané zostatky na účte, nebankové pôžičky, nákupy na splátky, leasingy či nezaplatené faktúry.
Pri každom záväzku by si mal človek poznať aspoň štyri základné údaje: aktuálnu výšku dlhu, mesačnú splátku, termín splatnosti a dôsledky omeškania. Až keď má domácnosť takýto prehľad, vie rozumne vyhodnotiť, ktoré záväzky treba riešiť ako prvé a kde hrozí najrýchlejší nárast úrokov, sankcií a poplatkov.
Pomôcť môže aj jednoduché rozdelenie výdavkov do troch skupín:
• najskôr bývanie, energie a základné potreby domácnosti,
• potom záväzky s najvážnejšími dôsledkami pri neplatení,
• a až následne ostatné výdavky, ktoré možno dočasne obmedziť alebo odložiť.
Zásadne dôležitá je aj komunikácia s veriteľmi a inkasnými spoločnosťami. Ľudia sa často boja ozvať ako prví, odkladajú telefonáty a nereagujú na listy či e-maily. Tým si však situáciu spravidla len zhoršujú. Prax ukazuje, že čím skôr dlžník prizná problém a otvorene vysvetlí svoju situáciu, tým väčšia je šanca nájsť prijateľné riešenie.
Takým riešením môže byť napríklad úprava splátkového kalendára, dočasne nižšia splátka alebo dohoda o inom realistickom režime úhrad. Dôležité však je, aby človek neponúkal sumu, ktorú aj tak nebude schopný platiť. Oveľa lepšia je nižšia, ale poctivo dodržiavaná dohoda ako sľub, ktorý sa po mesiaci opäť nedodrží.
„Keď sa domácnosť dostane pod tlak, je namieste hľadať legálne a bezpečné spôsoby, ako získať úľavu. Jednou z ciest môže byť dohoda s veriteľom alebo inkasnou spoločnosťou o novom splátkovom kalendári, ktorý zohľadní aktuálne príjmy a výdavky dlžníka. V mnohých prípadoch je možné predísť súdnemu a exekučnému konaniu tým, že sa navrhne realistická, hoci aj nižšia splátka, a tá sa dôsledne dodržiava, dopĺňa Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS).
ASINS zároveň upozorňuje, čo určite nerobiť. Za jedno z najnebezpečnejších riešení považujú odborníci branie nových úverov na splatenie starých. Takýto krok síce môže na chvíľu vytvoriť pocit úľavy, ale zvyčajne nerieši príčinu problému a často ešte zvýši celkové zadĺženie.
Rovnako rizikové je žiadať odklad splátok bez jasného plánu, z čoho budú neskôr splátky hradené. Odklad totiž často neznamená vyriešenie problému, ale len jeho presunutie do budúcnosti, neraz za cenu vyššieho celkového preplatenia.
Úplne najhorším riešením je ignorovanie výziev, nepreberanie pošty a nezodpovedané telefonáty. Problém tým nezmizne. Naopak, zvyčajne sa presunie do právneho vymáhania, kde sú už možnosti dohody podstatne obmedzenejšie a celá situácia býva finančne aj psychicky náročnejšia.
ASINS dlhodobo upozorňuje, že problémy s dlhmi sú v dnešnej ekonomickej situácii pomerne časté a samy osebe neznamenajú osobné zlyhanie. Zásadné však je, aby ľudia nezostávali so svojimi problémami pasívni a nebáli sa aktívne komunikovať – či už s veriteľmi, inkasnými spoločnosťami, alebo odbornými poradcami.
Čím skôr človek prizná, že sa dostal do problémov, tým väčší má priestor na hľadanie riešení, ktoré mu pomôžu zachovať si bývanie, dôstojnosť a postupne sa vymaniť z dlhovej záťaže. Pri dlhoch totiž často rozhoduje nie dokonalý plán, ale to, či človek začne situáciu riešiť dostatočne skoro.