Konkurzy a reštrukturalizácie, osobné bankroty – kam smeruje Slovensko?

Prinášame Vám krátky sumár z panelovej diskusie uskutočnenej v priebehu konferencie Management pohľadávok 2019.

Plánované témy diskusie:

• Harmonizácia reštrukturalizačného práva EÚ – nová smernica o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie
• Konkurzy a reštrukturalizácie – bude štát podporovať iba osobné bankroty, či aj bankroty a ozdravenie podnikov?
• Ako sa v tomto smere bude štát správať voči podnikom v nadchádzajúcej, resp. Blížiacej sa novej kríze?
• Osobné bankroty: čo bude po nich?

Diskutujúci:

JUDr. Radovan Palla, LL.M, PhD, TaylorWessing, Bratislava

JUDr. Richard Földes – Head of Legal Services, Slovenská sporiteľňa, a.s.

JUDr. Ivan Ikrényi, PhD, F.I.I.,Partner, advokátska kancelária IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o.

JUDr. Martin Maliar, generálny riaditeľ civilného práva, Ministerstvo spravodlivosti SR

Ing. Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností

JUDr. Branislav Pospíšil, správca konkurznej podstaty

Doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD, Právnická fakulta, Trnavská univerzita

Motto diskusie: „Smernica EÚ o druhej šanci dáva hranice, ako by mali jednotlivé štáty upraviť pravidlá preventívnej reštrukturalizácie a pravidlá druhej šance - oddlženia pre malých a stredných podnikateľov.“

1 časť: Preventívna reštrukturalizácia

JUDr. Ivan Ikrényi, poukázal na skúsenosti v USA, kde do jedného roka ukončí činnosť 40% malých a stredných podnikov. 

JUDr. Richard Földes navrhol vytvoriť pracovnú skupinu na implementáciu pravidiel preventívnej reštrukturalizácie, ktorej súčasťou by boli aj zástupcovia bánk. Podľa neho je pri preventívnej reštrukturalizácii potrebné sústrediť sa na tieto oblasti:definíciu hroziaceho úpadku, test najlepšieho záujmu veriteľa, test životaschopnosti podniku.

2. časť: Oddlženia

Prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností Ing. Martin Musil poukázal, že také nastavenie podmienok oddlženia aké je momentálne, je otvorená Pandorina skrinka a zatiaľ našťastie nevidíme reálne dôsledky benevolentných podmienok oddlženia, keďže žijeme v ekonomicky dobrých časoch. Ale ak nastane kríza, pocítia dôsledky zle nastaveného oddlženia všetci - banky, štátne inštitúcie a všetci platiaci občania. Súčasné nastavenie oddlženia je príklad toho, ako sa pri presadení politického zámeru prevalcovali odborné argumenty. 

Medzi najväčšie nedostatky oddlženia patria:

• - absencia preverovania poctivého zámeru, platobnej schopnosti pri podávaní návrhu na oddlženie
• - pre veriteľov je extrémne náročné dokázať dlžníkovi nepoctivý zámer.

Martin Musil zdôraznil, že ASINS nie je proti oddlženiam naopak ich považuje za účinný nástroj pomoci ľudom ktorí sa ocitli v dlhovej pasci. Je však nutné aby sa oddlžovali len ľudia, ktorí to najviac potrebujú. V tejto situácii považujeme za dôležité nájsť rovnováhu medzi záujmami veriteľa a dlžníka, keďže kyvadlo je dnes vychýlené až príliš v prospech dlžníka.

Doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD: Je potrebné dostať kyvadlo do stredu a po čase sa ukazuje, že je potrebné prehodnotiť legislatívu, keďže prax ukázala isté problémy. Zákon zohľadňuje istú realitu ktorá tu bola v minulosti.

Otázky p. Žitňanskej:

• - čo je podvodné konanie v oddlžení
• - aké sú indikátory nepoctivého zámeru, keďže úhrady jednému veriteľovi neznamenajú, že dlžník dokáže splatiť všetky dlhy

JUDr. Richard Földes: Nie je porušená proporcionalita pri oddlžení? Nemá si dlžník oddlženie aj trochu zaslúžiť?   

Doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD: Určite sa nájde cesta, ale keď porovnáva počty oddlžení v Českej republike a u nás, tak počet oddlžení je na počet obyvateľov podobný. Účelom zákona je, aby ani správca konkurznej podstaty ani Centrum právnej pomoci (CPP) nevykonávali nákladné preskúmavanie.

 

JUDr. Branislav Pospíšil: Ako zástupca správcov poukázal, že je potrebné analyzovať dáta o oddlžených dlžníkoch. Z akej sociologickej skupiny pochádzajú, aký majú príjem. CPP by malo vykonávať nejaké preverovanie dlžníkov a dať stopku pri nesplnení podmienok. Určite je potrebné nastaviť kontrolné mechanizmy.

Zároveň poukázal, že tak nastavené podmienky oddlženia, ako sú teraz, znevýhodňujú nás všetkých platiacich dlžníkov, ktorí znášame straty za nesplatené dlhy.

Ing. Martin Musil: Treba tiež poukázať na nešťastnú komunikáciu, kedy sa Ministerstvo spravodlivosti SR snaží o oddlženie čo najväčšieho počtu ľudí namiesto oddlženia najviac ohrozených dlhovou pascou. A tak sa paradoxne oddlžujú občania, ktorí to nepotrebujú a tí najviac zadlžení sa nevedia dopracovať k oddlženiu.

Odpoveď p. Musila na otázku p. Žitňanskej: istými indikátormi nepoctivého zámeru sú, že ak dlžník splácal krátku dobu pred začiatkom oddlženia a potom náhle prestal. Tu je určite pravdepodobnosť podvodného konania. Zároveň ASINS ponúka spoluprácu pri analýze existujúcich oddlžení.

JUDr. Richard Földes: Je potrebné definovať vstupné parametre pre umožnenie oddlženia, definovať platobnú schopnosť dlžníka. A hýbateľom deja je dlžník, takže on ma preukazovať, že si oddlženie zaslúži. 

Otázka od návštevníkov konferencie:.

Na Slovensku existujú registre bankových účtov, registre nehnuteľností aj Sociálna poisťovňa eviduje všetky informácie o príjmoch dlžníka. Zistenie informácií cez tieto registre vôbec nie je na nákladne. V tejto súvislosti sme už podávali Ministerstvu spravodlivosti návrh, aby sa preverovali informácie z týchto registrov. 

JUDr. Branislav Pospíšil: 

Vie si predstaviť zisťovanie informácií z týchto registrov, hoci nevie ako presne by sa správcovia napojili na register bankových účtov.

JUDr. Martin Maliar: 

Na ministerstve sa zaoberajú možnosťou zisťovania údajov o dlžníkovi, ale nemajú to technicky doriešené. Zároveň zdôraznil, že ani ministerstvo nechce podvodné oddlženia a chce sa bližšie pozrieť na dáta o oddlžených ľuďoch.

Na záver diskusie všetci spoločne zdôraznili, že je potrebné upraviť podmienky oddlženia a že Ministerstvo spravodlivosti má pre návrhy dvere otvorené.

Foto: eugeneration