Slováci pociťujú na svojich peňaženkách dopady pandémie a zvyšovanie cien – tretina obyvateľov deklaruje, že je zadlžená, ale svoje finančné záväzky dokáže riadne splácať. Osobným bankrotom prechádzajú väčšinou ľudia s nízkymi príjmami a nedostatočnou finančnou gramotnosťou. Aj také sú zistenia prieskumu verejnej mienky ,,Názory obyvateľov SR na tému dlhy a oddlženie“, ktorý pre Asociáciu slovenských inkasných spoločností realizovala agentúra AKO.

Tlačová správa, Bratislava 15. február 2021

Objem dlhov aj počet ľudí s pôžičkami na Slovensku dlhodobo medziročne rastie. Najnovšie zistenia však ukazujú, že Slováci k svojim finančným záväzkom pristupujú zodpovedne. Podľa prieskumu ,,Názory obyvateľov SR na tému dlhy a oddlženie“ viac ako tretina (36 %) respondentov uviedla, že dlhy nikdy nemala a má usporiadané financie[1]. Rovnako veľká skupina respondentov (36 %) aktuálne síce dlhy má, ale dokáže ich splácať. Takmer štvrtina (24 % ) opýtaných dlhy v minulosti mala a dokázala ich vyriešiť.

,,Život na dlh nebol pred rokom 1989 typický a staršia generácia s ním má menej skúseností. V ich kontraste sú mladšie ročníky, ktoré ponuky finančných produktov využívajú aj s ich odvrátenou stránkou. Za pozitívne považujem, že tí najmladší nemajú zatiaľ so splácaním výrazné problémy,“ hovorí Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností.

Extrémom z možných riešení dlhovej situácie je osobný bankrot. Z prieskumu vyplynulo, že ním prešlo, resp. aktuálne prechádza len 1,3 % opýtaných. Častejšie sú to muži; vo veku 34 – 49 rokov; občania z Nitrianskeho kraja; občania maďarskej národnosti – až 5,6 % oproti priemeru 1,3 %; a ľudia s príjmom do 300 eur – až 8 % oproti priemeru 1,3 %.

,,Dôvodom nesplácania úverov je slabá finančná gramotnosť a z dôvodu nízkeho príjmu nedostatočný priestor na vytvorenie finančnej rezervy. Aj keď sa finančnej gramotnosti v posledných rokoch venuje čoraz viac pozornosti stále je to nedostatočná úroveň. Treba ju upriamiť cielene práve na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Pri nich je riziko vzniku dlhovej špirály a neradostných životných príbehov najvyššie,“ vysvetľuje Martin Musil.

Okrem oddlženia osôb s nízkym príjmom dochádza aj k oddlženiu osôb s príjmom vyšším ako priemerná mzda. Benevolentné podmienky pre osobný bankrot potom môžu viesť k zneužívaniu dlžníkmi s nadštandardným príjmom, ktorí sa chcú vyhnúť úhrade svojich dlhov. Preto Asociácia slovenských inkasných spoločností považuje za dôležité upraviť podmienky oddlženia tak, aby sa nevytváral priestor pre zneužívanie.

Podľa zistení teda splácanie dlhov nezvláda len malá časť populácie. Najohrozenejšou skupinou sú ľudia so základným vzdelaním/ukončeným stredoškolským vzdelaním bez maturity a ľudia s príjmom do 300 euro mesačne. Len 19 % respondentov tejto skupiny dokáže splácať riadne dlhy, 8 % prešlo/prechádza osobným bankrotom.

,,Prieskum jednoznačne ukázal, že reálnym problémom s dlhmi čelí len malá časť populácie a významná väčšina Slovákov je čo sa týka financií zodpovedná. Z tohto dôvodu akékoľvek plošné opatrenia na odpúšťanie dlhov sú skutočne nerozumné nakoľko zodpovedná väčšina populácie bude splácať záväzky tých nezodpovedných. Opatrenia je nevyhnutné cieliť len na najslabšiu a najzraniteľnejšiu časť obyvateľstva,“ dodal Martin Musil.

Poznámky:
^[1] Telefonický prieskum verejnej mienky medzi obyvateľmi SR realizovala agentúra AKO. Uskutočnil sa v novembri a v decembri 2021. Počet respondentov: 1100.