BRATISLAVA. Ak nezaplatíte faktúru, po istom čase vám môže na dvere zaklopať zástupca inkasnej firmy, ktorá dlh vymáha. Môže sa vám vyhrážať, že ak sumu rýchlo nezaplatíte, prídete o všetko.

Psychologický nátlak je v tomto biznise častý.

„Zákon, ktorý by upravoval základné pravidlá a etiku pri vymáhaní dlhu, stále neexistuje,“ tvrdí Michal Šoltes, šéf Asociácie slovenských inkasných spoločností, ktorá dnes združuje sedem firiem.

Na trhu však pôsobia aj ďalšie inkasné firmy, ktoré nie sú v asociácii a nemusia sa riadiť ani jej etickým kódexom. Sú často medzi sebou prepojené zložitými sieťami.

Inkasné firmy ženie vízia provízie. Tú im vyplácajú firmy, ktoré si ich najali na „spracovanie“ dlžníka.

Psychologickými a právnymi manévrami sa snažia dotlačiť ľudí do úzkych, aby zaplatili za každú cenu.

Na zhabanie ich majetku nemajú oprávnenie. Príkaz na exekúciu musí vydať súd a robia ju súdni exekútori.

Asociácia slovenských inkasných spoločností sa snaží presvedčiť ministerstvo spravodlivosti, aby pripravilo zákon, ktorý by upravil pôsobenie inkasných firiem.

„Zatiaľ to boli diskusie, v najbližších mesiacoch budeme rezort kontaktovať aj písomne. Je to priorita,“ tvrdí Šoltés.

Ministerstvo nespochybňuje, že treba prijať zákon, zatiaľ je však v štádiu úvah.

„Budeme pripravovať sériu krokov na zvyšovanie vymožiteľnosti práva, ale aj na ochranu spotrebiteľov,“ povedal hovorca Peter Bubla.

Kým prácu súdnych exekútorov upravuje zákon a podliehajú dohľadu ministerstva spravodlivosti, mimosúdnych vymáhačov nekontroluje nikto.

Základné mantinely v komunikácii s dlžníkmi upravujú okrajovo Občiansky zákonník či zákon o ochrane osobných údajov.

Často zavádzajú dlžníkov

Asociácii sa nepáči ani to, že dnes môže vymáhať pohľadávky ktokoľvek. Firmy od nováčikov požadujú živnosť, duch obchodníka, komunikatívnosť a „túžbu zmeniť životný štýl“.

Menšie inkasné firmy často nemajú ani kancelárie, kde ich možno kontaktovať. Sídla majú registrované napríklad v zahraničí a u nás sa nechajú zastupovať len právnikom. Je bežné, že ten istý právnik či konateľ pôsobí v desiatich firmách súčasne.

Viceprezidentka asociácie Viktória Grossová tvrdí, že neseriózne firmy najčastejšie používajú vyhražné výzvy alebo sa vydávajú za súdnych exekútorov.

„Zavádzajú dlžníka tým, že je proti nemu vedená exekúcia, hoci sa pohľadávka vymáha len mimosúdne,“ vraví. Niektoré firmy neprimerane zvyšujú dlh o vysoké poplatky presahujúce náklady.

Grossová tvrdí, že počet dlžníkov od vypuknutia krízy klesol. Dôvodom sú prísnejšie podmienky bánk pri úveroch.

„Problémy stále spôsobujú hlavne nebankové subjekty,“ dodala.