Politické strany chcú v tomto období zatlačiť na ministerku spravodlivosti, aby pripravila potrebnú legislatívu ohľadom zavedenia exekučnej amnestie. Podľa Asociácie slovenských inkasných agentúr však pre Slovákov téma exekučnej amnestie vôbec nie je taká naliehavá, ako sa prezentuje a verejnosti sú viac podsúvané mýty, ako fakty o tomto opatrení. Reálne pomôže len úzkej skupine ľudí a naopak, zaplatí ju široká verejnosť.

Tlačová správa, Bratislava, 30. júna 2022

Tlak na zmenu zákona o exekúciách stúpa. Podľa niektorých politikov je zavedenie tzv. exekučnej amnestie nevyhnutné, poukazujú na to, že by pomohla vyše 1 miliónu ľudí. Podľa dát z Centrálneho registra exekúcií z decembra 2021 je však vedených voči občanom len zhruba 420 tisíc exekúcií. Asociácia slovenských inkasných agentúr (ASINS) preto pripravila základné fakty o exekučnej amnestii, ktorými vyvracia hlavné mýty o tomto opatrení.

Mýtus: Slováci podporujú exekučnú amnestiu  

Z prieskumu verejnej mienky ,,Názory obyvateľov SR na tému dlhy a oddlženie“, ktorý pre ASINS realizovala agentúra AKO vyplynulo, že 49 % opýtaných nesúhlasí s tým, aby bola exekúcia po 5 rokoch zastavená, ak sa od dlžníka v období 1,5 roka nič nevymohlo¹. 82 % respondentov vyjadrilo nesúhlas s tým, aby sa dlhov mohol zbaviť ktokoľvek. Malo by ísť len dlžníkov v mimoriadne ťažkej situácii, ak nemajú príjem.

,,S tým sa stotožňujeme. Nástroje na oddlženie fyzických osôb musia byť cielené, plošné odpúšťanie dlhov sa môže stať precedensom. Máme obavy, že nastolenie exekučnej amnestie by bolo morálnym hazardom. Stále by malo platiť, čo si požičiam, to aj vrátim,“ hovorí Martin Musil, prezident ASINS.

Mýtus: Exekučná amnestia pomôže veľkej skupine ľudí

Exekučná amnestia má pomôcť ľuďom, ktorí sú zaťažení exekúciami. Týmto opatrením by dostali druhú šancu viesť dôstojný život s perspektívou lepšej budúcnosti. Druhým prínosom by malo byť, že exekučná amnestia im umožní vystúpiť zo šedej zóny a začnú platiť dane a odvody do spoločného rozpočtu. Z praktických skúsenosti sa však dá pozorovať, že úprava pravidiel pre vykonávanie zrážok zo mzdy už umožnila dlžníkom v exekúcii vystúpiť zo šedej zóny. Podľa platnej úpravy zrážok je dlžník dostatočne motivovaný, aby sa zamestnal ( z čistej mzdy 800 € sa dlžníkovi zráža 139 €). Musí samozrejme mať chuť pracovať. ASINS poukazuje aj na skúsenosť s obdobným projektom „milostivé leto“ v ČR, ktoré využilo len 7 % dlžníkov.

Mýtus: Exekučná amnestia vyrieši exekúcie obyvateľov na dlhú dobu

Exekučná amnestia pomôže zastaviť časť exekúcii, ale takýmto spôsobom sa  len odsunie skutočné riešenie problému, ktorým je nedostatočná finančná gramotnosť a vysoká miera nezamestnanosti u vybraných skupín obyvateľov. Zároveň u občanov vytvára dojem, že stačí byť dostatočne odolný a štát vyrieši ich problémy. Je preto dosť možné, že veľká časť obyvateľov po „exekučnej amnestii“ bude ešte menej zodpovedne pristupovať k plateniu svojich záväzkov, čím títo dlžníci opäť skončia v exekúcii.

Tento predpoklad vychádzaz prieskumu obyvateľstva o správaní občanov po oddlžení. Z neho vyplynulo, že až 19 % ľudí je napriek oddlženiu v podobe osobného bankrotu neustále v kolotoči dlhov, 26 % pomohol iba čiastočne a 8,5 % napriek oddlženiu nemá príjem. Na druhej strane barikády sú navyše nielen veritelia, ktorých práva sú počas posledných rokov poškodzované v dôsledku legislatívnych úprav, ale aj všetci občania Slovenska.

,,Chceme zdôrazniť, že dlhy v konečnom dôsledku niekto zaplatiť musí. V prípade plošnej exekučnej amnestie, by to boli občania Slovenska,“ vysvetlil Pavol Jakubov, viceprezident ASINS.

Z vyššie uvedených argumentov vyplýva, že  exekučná amnestia je len ďalší z populistických návrhov, ktoré neriešia skutočné problémy Slovákov (inflácia, regionálne rozdiely, úroveň finančnej gramotnosti). ASINS je pripravená diskutovať na túto tému s politickými predstaviteľmi a prezentovať praktické skúsenosti, ktorými by sa zlepšila oblasť oddlženia fyzických osôb ako aj efektivita exekučných konaní.

 

Poznámky:

1 Telefonický  prieskum verejnej mienky medzi obyvateľmi SR realizovala agentúra AKO. Uskutočnil sa v novembri a v decembri 2021. Počet respondentov: 1100.