Zákony proti úžere: Danajský dar pre desaťtisíce dlžníkov

Desiatkam tisíc dlžníkov porastie dlh o v priemere 50 percent

Rovnaký počet žalôb zahltí okresné súdy po celom Slovensku

Ľudia, ktorí nestíhajú splácať záväzky načas, sa o rok skôr dostanú na súd a k exekúcii

Otvorenie nových možností špekulantom

Aj stovky až tisícky živnostníkov môžu prísť o svoje legitímne nároky zo zmlúv

Narušenie rovnosti účastníkov konania pred súdom a pravdepodobná protiústavnosť zákona

Nejde o upútavku ku katastrofickému filmu, ale realitu, ktorá nastane, ak balík zákonov proti úžere a nekalým obchodným praktikám vstúpi do platnosti v súčasnom znení. Súbor legislatívnych zmien, ktoré majú chrániť spotrebiteľov pred úžerou a nekalými obchodnými praktikami, obsahuje hneď niekoľko opatrení, ktoré dlžníkom finančne uškodia.

Hlavným cieľmi Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS), ktorá združuje sedem medzinárodných inkasných spoločností pôsobiacich na Slovensku, je dbať na dodržiavanie zákona a etických princípov pri inkase pohľadávok. Ide o najväčšie profesijné združenie odvetvia inkasa pohľadávok, keďže počet pohľadávok po splatnosti, ktoré aktuálne členovia ASINS na Slovensku inkasujú, prekračuje až pol milióna prípadov. Služby štandardných inkasných spoločností využívajú primárne slovenské banky, poisťovne, telekomunikačné spoločnosti, dodávatelia energií a leasingové spoločnosti.

Zástupcovia Asociácie sú preto zaskočení tým, že ako jediný relevantný zástupca odvetvia inkasa pohľadávok nedostali možnosť vyjadriť sa k tým častiam balíka zákonov proti úžere a nekalým obchodným praktikám, ktoré priamo súvisia s reálnou praxou aj pri zákonnom a etickom inkase pohľadávok. Prebiehajúcu diskusiu považujeme za nevyváženú, keďže sa z dôvodu niekoľkých, podľa nás odsúdeniahodných spôsobov a prípadov vymáhania rôznymi malými a neznámymi spoločnosťami, démonizuje celé odvetvie a vrhá negatívne svetlo aj na štandardné inkasné spoločnosti, ktoré majú svoje ekonomické aj sociálne opodstatnenie v každej ekonomike.

Napriek tomu veríme, že ešte nie je neskoro zabrániť negatívam, ktoré by súčasné znenie zákonov prinieslo. Sme presvedčení, že podstata zámeru predkladateľov zákonov je veľmi dobrá a úpravu niektorých sprievodných ustanovení, ktorým sa nevenovalo dostatok pozornosti, a ktoré spotrebiteľom nepomáhajú, ale objektívne škodia, je stále možné realizovať ich rýchlou novelizáciou v NR SR.

Schválené zákony veriteľom nielen sťažujú komunikáciu s dlžníkom, ale navyše ich doslova nútia uplatňovať na súde pohľadávky oveľa rýchlejšie ako dnes. Veritelia tak budú de facto prinútení systémovo zmeniť celý postup inkasa problémovej pohľadávky v neprospech každého, vrátane dlžníka. Doterajší dôraz o mimosúdnu dohodu budú musieť nahradiť rýchlosťou pri podávaní žalôb na súd. Pritom súdne prieťahy sú už dnes všeobecne známym negatívom nášho súdnictva.

Balíku zákonov proti úžere sa nedá uprieť úprimná snaha chrániť spotrebiteľa pred nekalými praktikami niektorých subjektov na trhu. Sme presvedčení, že ich tvorcovia mali a majú tie najlepšie úmysly a teší nás, že v mnohých bodoch sa im podarilo presadiť užitočné zmeny posilňujúce ochranu spotrebiteľa voči úžerníckym praktikám. Treba povedať, že vítame a podporujeme užitočné zmeny, ktoré skutočne chránia spotrebiteľov – predovšetkým stanovenie úrokového stropu pri úveroch a pôžičkách ako aj nemožnosť exekvovať nehnuteľnosti pri dlžnej sume do 2.000,- eur, ktoré ako jediné boli aj hlavnými témami politikov a médií v posledných dňoch.

Avšak chýbajúca odborná diskusia o niektorých ďalších, sprievodných ustanoveniach, schválených v „jednom balíku“ zákonov, zapríčinila aj schválenie opatrení, ktoré uškodia dlžníkom, zahltia súdy banálnymi prípadmi a vyšlú zlý signál celej spoločnosti. Mrzí nás, že pri týchto zmenách, ktoré budú mať masový a veľmi negatívny vplyv na celý rad iných subjektov, avšak v prvom rade na spotrebiteľov,veriteľov aj súdy SR, nemali dotknuté subjekty z praxe možnosť sa pripomienkami spolupodieľať na príprave zmien.

Dovoľujeme si priblížiť najkritickejšie ustanovenia aj s rizikami, ktoré prinášajú:

SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY

Zákony, ktoré definujú úžeru a chránia pred ňou ľudí, majú oveľa širší dopad, ako by sa podľa medializovaných informácií mohlo zdať. Upravujú totiž všetky právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv. Tými sú akékoľvek zmluvy medzi právnickou osobou, ktorá koná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (pre zjednodušenie poskytovateľ), a na druhej strane fyzickou osobou, ktorá danú službu či produkt využíva (spotrebiteľ). A teda sa nevzťahuje len na úžerníkov, ale všetky subjekty poskytujúce služby spotrebiteľom, od stolára pracujúceho na živnosť, cez dodávateľa plynu či banku, až po telekomunikačného operátora. Predovšetkým najväčší poskytovatelia služieb majú spravidla tisícky neuhradených pohľadávok za služby, ktoré objektívne poskytli.

SKOKOVÉ ZVÝŠENIE DLHU TISÍCOV DLŽNÍKOV

Novela zavádza povinnú aplikáciu predpisov Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to aj vtedy, ak by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V praxi to znamená, že premlčanie pohľadávky veriteľov nenastáva po štyroch rokoch, ako hovorí Obchodný zákonník, ale po novom už po troch rokoch podľa Občianskeho zákonníka. Keďže premlčaná pohľadávka prestáva byť de facto s ohľadom na prijaté zmeny súdne vymožiteľná, nezostáva veriteľom nič iné, ako všetky svoje existujúce pohľadávky pred uplynutím troch rokov po splatnosti žalovať na súde. Len takto zabránia márnemu uplynutiu novej, skrátenej doby premlčania. Pre lepšiu predstavu uvádzame, že len v prípade inkasných spoločností združených v Asociácii inkasných spoločností (ASINS), pôjde podľa prvých odhadov o približne 30 tisíc žalôb, ktoré by za súčasných podmienok inkasovali ešte minimálne rok mimosúdne, teda s cieľom dohodnúť sa s dlžníkom na splatení. Tí dlžníci, ktorí by v priebehu tohto roka začali splácať (napríklad po častiach – na splátky), by sa vyhli súdnemu a exekučnému konaniu, ktoré navýši ich dlh v priemere o 50 percent. Schválená novela ich nechráni, ale práve naopak, citeľne zvýši celkovú čiastku na zaplatenie a urýchli nástup súdneho a následne exekučného konania.

K obrovskému počtu pohľadávok inkasných spoločností treba prirátať ďalšie tisícky žalôb od bánk, poisťovní, leasingových spoločností, telekomunikačných operátorov a dodávateľov energií, ktoré k vymáhaniu pohľadávok nevyužívajú profesionálne inkasné spoločnosti.

„V praxi je bežné, že aj trojročné pohľadávky sme úspešne inkasovali vďaka komunikácii s dlžníkom a mimosúdnej dohode o splatení. Ide o najlepšie riešenie pre všetky zúčastnené strany. Dlžníkovi nerastie dlh o náklady na súd a exekúciu, veriteľ má pohľadávku uhradenú rýchlejšie a procesne jednoduchšie a súdy sú ušetrené desiatkam tisíc žalôb.“

Schválené zmeny však urobia tomuto koniec. Veriteľom jednak sťažujú komunikáciu s dlžníkom a navyše ich doslova nútia uplatňovať na súde pohľadávky oveľa rýchlejšie ako dnes. Veritelia tak budú de facto donútení systémovo zmeniť celý postup inkasa problémovej pohľadávky v neprospech každého, vrátane dlžníka. Doterajší dôraz o mimosúdnu dohodu budú musieť nahradiť rýchlosťou pri podávaní žalôb na súd. Súdne prieťahy sú pritom všeobecne známym negatívom nášho súdnictva. Položme si preto aj praktickú otázku, ako sú súdy pripravené spracovať niekoľko desiatok tisíc žalôb vo veľmi krátkom čase?

Pre lepšiu predstavu prikladáme približné navýšenie nákladov dlžníka v prípade súdneho a exekučného konania v dvoch modelových príkladoch.

SŤAŽENIE KOMUNIKÁCIE

Najlepšou radou pre človeka s dlhom po splatnosti je odporučenie, aby komunikoval s veriteľom a hľadal riešenie namiesto zatajovania sa. Primárnou snahou inkasnej spoločnosti je inkasovať dlh mimosúdnou cestou, teda formou dohody. Pritom žiaľ stále platí, že komunikačná iniciatíva je takmer vždy na strane veriteľa. Drvivá väčšina dlžníkov dlh aktívne nerieši a skôr čaká na to, „keď sa mi ozvú“, a až následne pristúpi k riešeniu situácie zodpovedne. Podľa štatistík najväčšej slovenskej inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, až 90 percent prípadov, v ktorých dlžník komunikuje s veriteľom, sa uzavrie najlacnejším riešením – mimosúdnym vyrovnaním.

Ani v tomto novela zákona spotrebiteľom nepomáha. V súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávok zavádza zákaz osobných návštev spotrebiteľov v ich domácnosti alebo na pracovisku. Rovnako zakazuje akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas sviatkov, dní pracovného pokoja alebo počas pracovných dní v čase po osemnástej hodine. Paradoxne, zrejme omylom zákonodarcu, je prípustné kontaktovanie po skončení nočného pokoja, teda po šiestej hodine ráno.

K uvedenému opäť niekoľko praktických protiargumentov. Stále existuje skupina ľudí, ktorá napr. dohodu o splatení dlhu po častiach (v splátkach) odkonzultuje a podpíše výlučne osobne, avšak nemá možnosť cestovať napríklad do Bratislavy a osobnú návštevu považuje za najlepšie riešenie. Po novom prakticky nemožné.

Existuje veľká skupina dlžníkov, ktorým charakter práce neumožňuje v pracovnej dobe telefonovať, avšak svoju situáciu chcú riešiť, aby sa vyhli súdnym komplikáciám. Po novom nemožné.

Existuje taktiež veľká skupina dlžníkov, ktorí vo veci vlastného dlhu celkom prirodzene preferujú hovoriť diskrétne, preto sami požiadajú o zavolanie večer. Po novom nemožné.

Navyše, z praxe inkasných spoločností vyplýva, že často krát je postačujúce dlh pripomenúť alebo vyriešiť praktické omyly ako overiť variabilný symbol alebo správnosť čísla účtu na trvalom prevodnom príkaze. V tejto oblasti obzvlášť platí, že bez komunikácie nie je dohoda a ak nie je dohoda, zväčša nastupuje súd. Žiaľ, novela zákona práve nevyhnutnú komunikáciu výrazne sťažuje a sme presvedčení, že mnohým dlžníkom zbytočne skomplikuje život.

Aby nedošlo k omylu, rozumieme zámeru tvorcov novely zabrániť vykonávaniu nátlaku alebo využívaniu iných neetických foriem možno aj na hrane zákona. Tieto sami odcudzujeme, avšak sme presvedčení, že sa im dá zabrániť oveľa cielenejšie, ako obmedziť priamy kontakt všetkých subjektov poskytujúcich služby spotrebiteľom.

MOŽNÁ PROTIÚSTAVNOSŤ

Novela zavádza do praxe aj ďalšie, tento krát z pohľadu celej spoločnosti nebezpečné ustanovenie. Zavádza súdu povinnosť pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu dlžníka automaticky prihliadať na možnosti oslabenia právneho nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, ako aj aktívneho hľadania iných zákonných prekážok alebo dôvodov, ktoré by mohli zabrániť povinnosti dlžníka uhradiť dlh, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Toto ustanovenie zásadným spôsobom popiera zásady civilného sporového konania, a to najmä zásadu kontradiktórnosti, kedy má odporca brániť v presadzovaní navrhovateľových nárokov vlastnou aktívnou činnosťou predkladaním svojich argumentov, tvrdení a dôkazov. Taktiež popiera zásadu rovnosti účastníkov konania ako zásadnej zásady rovnosti občanov zakotvenej v Ústave Slovenskej republiky. Na základe predmetného ustanovenia sa nielen súdy, ale akékoľvek orgány, ktoré budú rozhodovať o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, zrejme stanú advokátmi spotrebiteľov, bezmedzne obhajujúcimi ich záujmy, a to bez potreby akejkoľvek participácie zo strany spotrebiteľa.

Popri podkopaniu základov práva a možného rozporu s Ústavou Slovenskej republiky, bude mať uvedené ustanovenie veľmi negatívny výchovný dopad. Tým, že štát ochranu spotrebiteľov dostáva do preferovanej pozície podobnej napríklad ochrane maloletých osôb, vedie občanov k ľahostajnosti, znižuje pocit zodpovednosti za vlastné rozhodnutia aj s ich dôsledkami, bagatelizuje potrebu nevyhnutnej obozretnosti pri akomkoľvek svojom konaní.

NÁVOD, AKO VYŠACHOVAŤ VERITEĽA

Nielen, že uvedené ustanovenia majú negatívny výchovný charakter, ale doslova umožnia špekulantom sa zákonne, avšak zásadne nemorálne, obohatiť na úkor veriteľa.

Novela zakotvuje podmienky neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Neplatnou bude taká spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky. Pre lepšiu predstavu, neprijateľnou zmluvnou podmienkou môže byť aj bežne používaná rozhodcovská doložka a nekalou praktikou by po novom mohla byť aj zmluva napísaná iným typom a veľkosťou písma ako „Times New Roman 12“. Už použitie fontu Arial v zmluve môže byť pre dlžníka – špekulanta prvým spúšťačom k tomu, aby po troch rokoch (doba premlčania) prestal splácať úver a spoľahol sa na zákon, na základe ktorého súd vyhlási celú zmluvu za neplatnú, pri svojom rozhodnutí bude ex offo prihliadať na premlčanie a veriteľov návrh v celom rozsahu zamietne. Dlžníkovi „zákonne“ zostáva celá nesplatená časť úveru.

ŽIVNOSTNÍCI, MALÉ A STREDNÉ FIRMY, POZOR!

Doteraz sme hovorili predovšetkým o vzťahu veľkých štandardných veriteľov akými sú banky, poisťovne, dodávatelia energií, telekomunikačné firmy a podobne. Chceme však upozorniť, že všetky ustanovenia, ktoré popisujeme vyššie, sa vzťahujú na právnu úpravu vzťahu vyplývajúceho zo „spotrebiteľskej zmluvy“. Tým pádom sa týkajú napríklad aj na živnostníka.

Elektrikár, ktorý má pohľadávku voči svojmu zákazníkovi (fyzickej osobe) už takmer tri roky po splatnosti, by mal zbystriť pozornosť a nájsť si právnika. Pokiaľ do troch rokov od prvého dňa omeškania nepodá na príslušný súd návrh na vydanie platobného rozkazu, po uplynutí premlčacej doby (troch rokov) už na súde zrejme neuspeje. Dokonca aj bez účasti dlžníka na pojednávaní bude súd nútený prihliadať na všetky okolnosti (vrátane premlčania) na oslabenie nároku elektrikára, dlžníka „ochráni“ a platobný rozkaz nevydá. A je úplne jedno, že elektrikár odviedol dobrú prácu a jeho zákazník je nezodpovedný špekulant jazdiaci na drahom aute. Pri súčasnej miere druhotnej platobnej neschopnosti nie je takýto prípad vôbec ojedinelý. Žiaľ o rovnosti občanov (v tomto prípade elektrikára a jeho zákazníka) pred zákonom a súdom, tu nemôže byť ani reči.

Prezident ASINS

Kontakt:

Ing. Ivan Kocmánek, prezident ASINS