Už 5 rokov platia benevolentné pravidlá pre oddlženie fyzických osôb, čo podľa štatistík spôsobilo nárast počtu oddlžení. Podľa aktuálnych pravidiel už bolo oddlžených viac ako 50 tisíc občanov. Medzi oddlženými sú však aj jednotlivci, ktorí by dokázali svoje dlhy uhradiť, ale zneužívajú inštitút oddlženia. Asociácia slovenských inkasných agentúr (ASINS) upozorňuje na to, že verejnosť má pomerne skreslené predstavy o oddlžení fyzických osôb. Predpoklad, že po oddlžení sa dá začať s čistým štítom, má ďaleko od pravdy. Samotné oddlženie môže byť dokonca spätne zrušené súdom.

Tlačová správa, Bratislava, 17. októbra 2022

Oddlženie je hovorovo skôr známejšie ako osobný bankrot a oddlžením sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Oddlženia sa môže domáhať každá fyzická osoba, ktorá sa dostane do platobnej neschopnosti, teda ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Pravidlá oddlženia občanov sa zmenili v roku 2017  a odvtedy umožňujú oddlžiť sa takmer komukoľvek, pričom náklady z nesplatených dlhov znášajú všetci daňoví poplatníci.

,,Aktuálne nastavenie je jedno z najbenevolentnejších v rámci celej Európy. Na Slovensku sa môže oddlžiť aj človek s príjmom nad 2 000 € mesačne, aj človek, ktorý sa zbaví majetku, aby nemusel vyplatiť svojich veriteľov. A môže sa oddlžiť aj občan s nadštandardným príjmom. Skrátka nikto nepreveruje a nebráni oddlženiu bonitnýchobčanov. To mnohí využívajú, priam až zneužívajú. Dopláca na to naša ekonomika,” vysvetľuje Pavol Jakubov, viceprezident ASINS.  

Podľa ASINS je inštitút oddlženia v ekonomike dôležitý, lebo umožňuje najzraniteľnejším skupinám finančný reštart a mal by pomôcť dostať sa ľuďom z dlhovej špirály.

,,V procese však podľa nás absentuje ten moment prevencie, ktorý by oddlžených motivoval k tomu, aby sa znovu nedostali do finančných ťažkostí,“ zdôrazňuje Martin Musil, prezident ASINS. ,,Oddlženie nie len akási formalita. Informácia o tom, že niekto absolvoval oddlženie je prístupná a zostáva dlhý čas prístupná ako súčasť kreditnej histórie, čo má konsekvencie do budúcnosti.”

Hlavné následky oddlženia:

• Zamietnutie žiadosti o úver – Banka (finančná inštitúcia) posudzuje človeka, ktorý prešiel oddlžením ako rizikového klienta, čo sa môže prejaviť zamietnutím žiadosti o úver. V súčasnosti všetky banky považujú oddlženú osobu za nespoľahlivú pri žiadosti o úver.

• Oddlženie môže byť zrušené súdom – Veritelia môžu iniciovať žalobu o zrušenie oddlženia, ak majú podozrenie na zneužívanie tohto inštitútu. Na základe žalôb veriteľov už dochádza k zrušeniu oddlženia.

• Predaj prevedeného majetku – Veriteľ môže odporovať úkonom dlžníka pred oddlžením (napr. ak dlžník prevedie dom pred oddlžením na deti alebo blízke osoby) a následne môže uspokojiť pohľadávku.

Zneužívanie súčasne platných pravidiel zvyšuje náklady veriteľov, čo sa prejavuje na nižšej dostupnosti úverov nielen pre všetkých žiadateľov, ale obzvlášť pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Sprísnenie podmienok by zamedzilo, aby sa oddlžil človek, ktorý môže svoje záväzky splácať bez problémov.

Praktiky dlžníkov pri oddlžovaní vyústili do nasledujúceho návrhu ASINS na úpravy oddlženia:

• povinná kontrola príjmov a majetku pri vstupe do oddlženia za posledných 12 mesiacov
• umožnenie oddlženia len formou splátkového kalendára pri občanoch s príjmom vyšším ako minimálna mzda
• úprava podmienok pre zrušenie oddlženia, aby oddlžený občan preukazoval poctivý zámer pri oddlžení